20.00

Peter Sit: „Fotografie mojej babky hovoria o krehkosti a pominuteľnosti ľudského života a okamihoch v spoločnosti tých, ktorých milujeme.“

Peter Sit: “Photos of my grandmother talk about the fragility and transience of human life and the moments in the company of those we love.”


Categories ,

Život človeka je celý vesmír. Jeho bytie vytvára materiálny svet plný farieb, vôní, okamihov, ktoré môžeme vnímať svojimi zmyslami. Vôňa kysnutého cesta, zvuk šijaceho stroja, deka, ktorú cítiť na bosých nohách, obrazy zdanlivo nedôležitých momentov spojené s uvedomovaním si samého seba.

  

Peter Sit začal babku fotografovať pár rokov po smrti dedka, keď sa s touto stratou nevedela vyrovnať a začala fyzicky a duševne chradnúť. Fotoaparát sa stal súčasťou jej života, dával jej opäť pocit potrebnosti. Znamenalo to pre ňu niečo, z čoho má osoh niekto iný, mysliac si, že to robí pre mňa. On to zasa robil pre ňu. Cítil, ako jej to dodáva energiu a chuť do života.

  

Fotografovanie babky napokon nadobudlo množstvo rovín a ovplyvnilo ho v mnohých smeroch. Naučilo ho myslieť na potreby iných, ich diverzitu a nahliadať na ne a na život aj cez iné optiky a perspektívy ako je tá naša.

Potreba človeka byť potrebným pre ostatných je väčšinou spojená s prácou, o ktorú prichádzame spolu so zdravím.

  

Fotografie hovoria o krehkosti a pominuteľnosti ľudského života a okamihoch v spoločnosti tých, ktorých milujeme. 

  

Viac o knihe Peter Sit hovorí v článkoch na Denník N | SME Kultúra | Život

 

Peter Sit – A human’s life is a whole universe

 

A human’s life is the whole universe. His being creates a material world full of colors, scents, moments that we can perceive with our senses. The smell of a sour dough, the sound of a sewing machine, the blanket you feel on your bare feet, images of seemingly unimportant moments associated with self-awareness.

 

Peter Sit began photographing his grandmother a few years after his grandfather’s death, when she could not cope with the loss and began to wither physically and mentally. The camera became a part of her life, giving her a sense of need again. On one hand, it meant something to her, thinking she was doing it for him. On the other hand, he was doing it for her. He could feel it gave her energy and zest for life again.

 

Photographing of grandmother eventually took off on a number of levels and influenced Peter in many ways. It taught him to think about the needs of others, their diversity and to look at them and their lives through other optics and perspectives such as ours. A person’s need to be needed by others is mostly linked to the work we lose along with health.

 

The photographs speak of the fragility and transience of human life and moments in the company of those we love.

 

Peter Sit talks more about the book in the articles on Denník N | SME Culture | Život

Reviews

There are no reviews yet.

Be the first to review “Život jedného človeka je celý vesmír”

Privacy Preference Center